Krátky výlet s nocovaním pod Schneebergom
Pekná jeseň, dobré počasie, chuť na túru – a tak sme sa rozhodli na večer vyraziť niekde neďaleko hory Schneeberg, aby sme tam hneď ráno mohli vyraziť.
Parkovali sme na veľkom parkovisku penziónu Forellenhof – pri jazierku Forellenteich. Večeru sme absolvovali ešte po ceste a tak po príjazde sme len zapli nezávislé kúrenie Webasto a pohodlne zalahli. Večer po príchode už bol penzión zamknutý, a tak až ráno sme išli pozdraviť pána majiteľa a uhradiť poplatok za státie bez elektriny – 10 EUR. Zároveň sme samozrejme mohli využiť socialne zariadenia penziónu, čo je iste praktickejšie ako verzia v campervane 🙂
Spravili sme si rannú výživnú praženicu, čaj a potom už vyrazili na túru.
Asi po 1 km sme prišli na parkovisko pod lanovkou „Salamander Sessellift“ ktorá vyváža „tiežturistov“ až k chate „Edelweishütte“. My sme tam od Forrellenhofu prišli po žltej trase za 1h 10min. Po ľahkom osviežení sme pokračovali cez „Fadensteig“, tiež značená ako „Nordalpenweg 01“ až k vrcholu Kaiserstein (2061m) a chate Fischerhütte. Od Edelsweishütte to boli ca 2 hodiny a 800 výškových metrov. Na chate sme si dali sme si vynikajúce jedlo a presunuli sa k druhému z dvojvrcholov – Klosterwappen (2076m). Počasie nám prialo a tak sme mali nádherné výhľady do ďalekého okolia.
Zostup sme začali po žltej značke smerom na Damböckhaus, kde sme ochutnali kávu a sýtu makovo-slivkovú štrúdlu so šlahačkou. Ešte sme vybehli aj na priľahlý kopec Waxriegel (1888m) a pokračovali dole červenou trasou cez „Herminensteig“. Akosi sme si ale na mapke nevšimli, že červená trasa sa zo súvislej čiary mení na červené pásiky a neskôr až na červené bodky…zbadali sme to ale až po relatívne náročnom skalolezení a keď sme už 2x museli našu Lucy doslova prenášať za postroj (nakoľko tu boli iba strmé skaly a nejaké reťaze). Kedže sme nemali za sebou ani polovicu bodkovanej trasy, prišlo rozumné rozhodnutie – otočiť sa. Čas ale už pokročil (vrátane prestávok sme sa túlali už takmer 6 hodín) a vrátiť sa pôvodnou trasou by trvalo ďalších 4-5 hodín a návrat v tme, čo sme nechceli.
Neďaleko kopca Waxriegel je ale konečná stanica vláčika Salamanderbahn, ktorým sme sa zviezli až do dedinky Puchberg, ďalej busom priamo až pod lanovku Salamander Sessellift a odtial sme si už posledný 1 km až k našemu parkovisku Forellenhof opäť spokojne odkráčali a prišli do teplučkého, na 20 stupňov vvyhriateho Marca Pola 🙂
Po obede na Fischerhütte a neskoršej megaštrúdle na chate Damböckhaus, sme hladní neboli, a tak sme sa len prezliekli a vyrazili na 2 hodinovú cestu domov…
Suma sumárum:
– nachodených 13 km
– nastúpaných 1469 výškových metrov
– trvanie túry spolu 6 h 40 min
– zistenie, že naša Lucy je vlastne kamzík
